Keď sa ľad v Antarktíde alebo Grónsku zosunie do oceánu, stane sa
takzvaným šelfovým ľadovcom, ktorý je v kontakte s povrchom mora.
Šelfové ľadovce sú stále spojené s ľadovcami na súši a hrajú dôležitú
úlohu pri obmedzovaní ich topenia. Bez nich sa totiž vnútrozemský ľad
pod vlastnou váhou rýchlejšie presúva a odlamuje do oceánu, čím
prispieva k zvyšovaniu hladiny oceánov.
Šelfový ľadovec Conger, ktorý mal pred svojim rozpadom 15. marca
približne rovnakú rozlohu ako talianska metropola Rím, bol síce pomerne
malý, ale podľa vedkyne Catherine Walkerovej je jeho rozpad "jedným z najvýznamnejších kolapsov ľadovca" za uplynulých 20 rokov.
Podľa Walkerovej, ktorá pôsobí na americkom Národnom úrade pre letectvo a
vesmír (NASA), tento kolaps pravdepodobne nebude mať veľké následky, je
však "znamením toho, čo nás čaká" v dôsledku klimatických zmien.
"Ľadové šelfy časom prirodzene strácajú hmotu - rozsiahly kolaps ľadového šelfu je však veľmi nezvyčajná udalosť," povedal profesor Andrew Mackintosh z austrálskej univerzity Monash University.
Rozpad šelfu mohol byť podľa Mackintosha spôsobený "povrchovým topením v dôsledku extrémne vysokých teplôt, ktoré boli nedávno zaznamenané v tejto oblasti." Následne však dodal, že je v tomto smere potrebné vykonať ďalší výskum.
Vlnu horúčav v Antarktíde zaznamenali vedci v marci - pre tento región
bežné teploty 51 stupňov Celzia pod nulou sa vyšplhali až na mínus 12
stupňov Celzia.